Vypočuj si slovo Mulinkovo

„Dá sa to, normálne a odborne.“

Slogan, ktorý sa stal jedným zo symbolov politického marketingu Progresívneho Slovenska. Jednoduchá veta. Silný odkaz. Že vraj existuje alternatíva k hádkam, chaosu, škandálom a politickým hrám. Že vraj politika môže byť profesionálna, slušná a dôveryhodná.

Práve preto je dnešná situácia okolo Projektu Fórum pre Michala Šimečku takým problémom.

Nie preto, že by išlo o kauzu porovnateľnú s najväčšími korupčnými škandálmi posledných rokov.

Nie preto, že by niekto dokázal, že sa osobne dopustil trestnej činnosti. Ale preto, že sa rozpadá obraz, ktorý o sebe dlhodobo budoval.

Politika je totiž z veľkej časti o dôveryhodnosti. Nestačí hovoriť o hodnotách. Treba ich aj žiť. A ak sa niekto rozhodne postaviť svoju politickú identitu na transparentnosti, odbornosti a vyššom morálnom štandarde, musí počítať s tým, že bude posudzovaný prísnejšie než ostatní.

Práve to sa dnes deje.

Namiesto jednoduchých odpovedí na otázky okolo fungovania Projektu Fórum sledujeme sériu vysvetlení, ktoré vyvolávajú ďalšie otázky.

Namiesto snahy všetko objasniť prichádzajú obvinenia z politických hier, útokov a sprisahaní. Namiesto pokoja a odbornosti vidíme čosi, čo Progresívne Slovensko  rado samo kritizovalo u svojich politických súperov.

A tu sa dostávame k samotnému sloganu.

Čo je na celej situácii normálne?

Je normálne, aby nezisková organizácia financovaná z grantov platila súkromné výdavky členov rodiny?

Je normálne, aby sa verejnosť odpovede na jednoduché otázky dozvedala po častiach a až po zverejnení ďalších dokumentov?

Je normálne, aby politik namiesto vysvetlenia automaticky hovoril o spravodajských hrách a koordinovaných útokoch?

A kde je odbornosť?

Odbornosť znamená schopnosť niesť zodpovednosť. Schopnosť predvídať dôsledky svojich rozhodnutí. Schopnosť reagovať na problém faktami, nie emóciami. Schopnosť oddeliť osobné vzťahy od profesionálneho fungovania organizácie.

Ak sa v organizácii, ktorá roky pracovala s verejnými grantmi, objavujú podozrenia na nezákonné operácie, systémové zlyhania a otázniky okolo hospodárenia, potom je legitímne pýtať sa, kde bola kontrola, kde bol manažment a kde bola deklarovaná odbornosť.

Najväčším paradoxom celej kauzy je pritom to, že škodu nespôsobujú len samotné zistenia.

Veľkú časť škody spôsobuje spôsob, akým na ne Progresívne Slovensko reaguje.

Pretože čím viac niekto roky hovorí o slušnosti, odbornosti a novom štýle politiky, tým viac verejnosť očakáva, že sa podľa týchto princípov zachová aj vo chvíli, keď príde problém.

Slogan „Dá sa to, normálne a odborne“ mal byť politickým prísľubom.

Dnes sa mení na nepríjemnú otázku.

Naozaj sa to dá normálne a odborne?

Alebo sme práve videli, ako sa tieto dve hodnoty dajú veľmi rýchlo zakopať vlastnou komunikáciou a neschopnosťou prevziať plnú zodpovednosť za to, čo sa odohrávalo vo vlastnom prostredí?