Vypočuj si slovo Mulinkovo

SZPB by mal byť organizáciou, ktorá chráni historickú pamäť, pripomína hrôzy fašizmu a bráni demokratické hodnoty. O to absurdnejšie dnes pôsobí fakt, že jedným z podpredsedov organizácie sa stal Ján Rohár – človek, ktorý sa verejne pohybuje v prostredí proruských propagandistických naratívov a osobne sa stretol s Vladimirom Putinom.

Rohár dlhodobo pôsobí v prostredí odborov a časopisu Bojovník, úzko spojeného so SZPB. V roku 2024 sa zúčastnil Svetového festivalu mládeže v ruskom Soči, organizovaného pod patronátom režimu Vladimira Putina v čase vojny proti Ukrajine.

Následne publikoval texty, v ktorých pozitívne opisoval vystúpenia Sergeja Lavrova, kritizoval sankcie voči Rusku a šíril naratívy o „zlyhaní NATO“ či „dvojitých metroch Západu“. Sám seba pritom označil za „mladého aktivistu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov“.

A práve tu vzniká zásadný paradox.

Ako sa môže človek sympatizujúci s režimom, ktorý nesie zodpovednosť za smrť státisícov ľudí, ničenie miest a masívnu vojnovú propagandu, dostať do vedenia organizácie nesúcej odkaz protifašistického boja?

Problém totiž nie je len v jednej osobe. Je v tom, čo sa deje s tradičnými spoločenskými organizáciami na Slovensku.

SZPB nie je obyčajné občianske združenie. Je symbolom SNP, protifašistického odboja a historickej pamäti krajiny. Ak sa však aj takéto organizácie postupne stávajú priestorom pre normalizáciu proruských naratívov a ľudí obdivujúcich autoritárske režimy, nejde už len o vnútorný problém jednej organizácie.

Organizácie sa totiž nemenia zo dňa na deň. Menia sa pomaly. Cez personálne výmeny. Cez posúvanie hraníc toho, čo je ešte prijateľné. Až sa jedného dňa zistí, že vo vedení organizácie bojujúcej proti totalite sedia ľudia obhajujúci režim, ktorý sám stojí na autoritárstve, propagande a vojne.

A práve preto nemožno nad tým len mávnuť rukou.