Vypočuj si slovo Mulinkovo

To, čo sa v posledných mesiacoch odohralo v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov, by malo byť mementom pre každého, kto by chcel Branislava Ondruša za šéfa odborov. To, čo sa stalo tam, môže byť modelom toho, čo sa zajtra odohrá aj v odboroch.

Branislav Ondruš dnes využíva svoju politickú pozíciu pri snahe dostať sa do čela KOZ SR. Veľmi podobne postupoval aj pri dianí okolo SZPB. A práve preto vzniká zásadná otázka: ide o ďalší pokus rozšíriť politický vplyv rovnakého personálneho okruhu aj nad odborovým hnutím?

Ondruš nebol pri problémoch SZPB len pasívnym sympatizantom. Dlhodobo sa pohyboval priamo v jeho štruktúrach, viedol časopis Bojovník a verejne vystupoval na podujatiach organizácie. Ešte v roku 2024, keď bol štátnym tajomníkom, publikoval v Bojovníku text, v ktorom písal o „našich aktivitách“, „našich základných organizáciách“ či „našich kolegyniach“, teda otvorene sa identifikoval s prostredím SZPB. A to len deň po známom proruskem článku Jána Rohára zo Soči.

Následne sa v SZPB objavil tvrdý vnútorný konflikt, ktorý vyvrcholil mocenskou výmenou vedenia organizácie. A práve v tomto konflikte sa opakovane objavujú mená dlhodobo spojené s Branislavom Ondrušom. Po pôvodnom prerušení členstva Ondrušovi, Rohárovi a ďalším prišlo k zrušeniu týchto rozhodnutí a ich návratu späť do organizácie.

A víťazom celého vnútorného zápasu bolo nakoniec Ondrušovo kríslo. Jedným z nových podpredsedov SZPB sa začiatkom roka 2026 stal Ján Rohár – bývalý podriadený Branislava Ondruša z časopisu Bojovník, človek z prostredia policajných odborov a výrazný predstaviteľ proruských kruhov. Rohár sa v roku 2024 osobne zúčastnil festivalu mládeže v ruskom Soči, kde sa stretol s Vladimirom Putinom. Vo svojich textoch následne pozitívne opisoval vystúpenia Sergeja Lavrova, kritizoval sankcie voči Rusku a šíril geopolitické naratívy blízke ruskej propagande.

Spolu s Rohárom sa do vedenia SZPB dostal aj Marián Kéry zo Smeru – dlhoročný stranícky kolega Branislava Ondruša. Politik, ktorý opakovane tvrdí, že NATO „príliš tlačilo na pilu“ voči Rusku a patrí medzi najvýraznejších obhajcov proruských pozícií v slovenskej politike.

To všetko vytvára veľmi zvláštny obraz.

Ondrušovi bývalí stranícki kolegovia, spolupracovníci a podriadení postupne získali vplyv v organizácii, ktorá mala reprezentovať historický odkaz protifašizmu. Dnes sa pritom v jej vedení objavujú ľudia otvorene koketujúci s proruskými naratívmi.

A práve preto by sa dnes mali odborári pýtať
ak sa podobný model podaril v SZPB, čo sa bude diať v odboroch?

Budú odbory ešte nezávislou organizáciou zamestnancov?

Alebo sa aj ony postupne stanú ďalším priestorom, kde sa prepoja personálne väzby Smeru, Hlasu a ľudí pohybujúci sa na strane proruského aktivizmu?

To už nie je len otázka Branislava Ondruša. To je otázka budúcnosti nezávislosti slovenských odborov.