Vypočuj si slovo Mulinkovo

Ondruš sa kamaráti nielen s proruskými aparátčikmi, s protieurópskymi extrémistami, ale i s biznisovým Martinom Halásom. Kto to je?

Ešte nedávno ho človek mohol nájsť medzi sociálnymi demokratmi. Branislav Ondruš, Matúš Šutaj Eštok, Erik Tomáš, Martin Halás stáli na spoločnej strane. Halás stál na čele Inštitútu sociálnej demokracie a spolu s nemeckou Friedrich-Ebert-Stiftung organizoval Sociálno-demokratickú akadémiu. S Eštokom ju otváral, Tomášovi a Ondrušovi moderoval diskusiu.

Dnes? Vedľa Halása už nie je Ondruš, ale Zoroslav Kollár.

Ten istý Zoroslav Kollár, ktorý bol právoplatne odsúdený po dohode o vine a treste za podplácanie a nepriamu korupciu. Dostal peňažný trest 70-tisíc eur. A Halás je dnes členom vedenia Kollárovej strany Právo na pravdu. Je to pomerne zaujímavá cesta.

Od Eštoka a Tomáša ku Kollárovi. Ako sa mu to podarilo? Pretože jedna vec akoby zostávala rovnaká.

Jednota dôchodcov na Slovensku.

Halás sa pri nej nepohybuje ako náhodný hosť, ktorý pomáha seniorom. JDS ho uvádzala ako člena svojho predsedníctva, sám vykrikoval na námestí, že je zástupcom jej „mládežníckej“ sekcie. Moderoval jej podujatia, vystupoval s jej vedením a podieľal sa na jej verejných aktivitách.

A teraz si predstavme obyčajného člena Jednoty dôchodcov niekde v okresnej organizácii. Vstúpil do organizácie seniorov. Nie do Hlasu. A už vôbec nie do politického projektu Zoroslava Kollára.

Prečo sa teda predseda JDS objavuje pri politických návrhoch po boku Halása a Kollára?

Kde sa vlastne končí Jednota dôchodcov a kde sa začína osobná politika Halása?

To je otázka, ktorú by si mali položiť predovšetkým samotní dôchodcovia. Lenže Halás nie je jediný, pri kom sa podobná otázka ponúka.

Stačí sa pozrieť na jeho niekdajšieho „ľavicového“ kolegu Branislava Ondruša. Aj Ondruš je profesionálny agitátor. SDĽ, Smer, Hlas, Európsky parlament. Popritom sa výrazne angažoval v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov. Jeho pôsobenie tam nakoniec sprevádzal aj vnútorný spor; Ústredná rada SZPB riešila rozhodnutie, ktorým nebol potvrdený za jej člena. Ale akosi ich ovládol, proti vôli väčšiny členov.

A potom prišiel pokus dobyť odbory. Ondruš sa rozhodol kandidovať na prezidenta Konfederácie odborových zväzov SR. Pred kandidatúrou účelovo vystúpil z Hlasu. Tvrdil, že dôvodom bola práve kandidatúra na čelo KOZ SR.

Lenže voľby prehral. A tak Ondruš pokračuje v politike veselo ďalej za peknú európsku rentu. Preto bude zaujímavé sledovať, čo sa bude v odboroch diať ďalej. Či sa výsledkom zjazdu jedna kapitola skončila, alebo sa spor o smerovanie odborov iba presunul dovnútra organizácie.

Problémom pre odbory je totiž najmä to, že príbehy Halása a Ondruša sa začínajú nápadne podobať.

Halás má Jednotu dôchodcov. Ondruš mal protifašistických bojovníkov a pokúsil sa získať odbory. Jeden dnes stojí vedľa odsúdeného Zoroslava Kollára. Obaja zjavne veľmi dobre poznajú hodnotu veľkej členskej organizácie.

Pretože politická strana vám môže dať funkciu. Ale organizácia dôchodcov, odborárov alebo protifašistických bojovníkov vám môže dať niečo ešte cennejšie: tisíce ľudí, meno a dojem, že hovoríte v ich mene.

A presne preto by si dnes mali dávať pozor dôchodcovia aj odborári. Nie na to, kto sedí vedľa koho na jednej fotografii. Ale na to, kto sa snaží hovoriť vraj ich hlasom, alebo v skutočnosti ich Hlasom.