Všetko, čo by sme mali vedieť o HDP, povedal Kennedy už v roku 1968

Ekonomika musí rásť. HDP musí rásť. Potrebujeme vyšší hospodársky rast. Počúvame to tak často, až sa z ekonomického rastu stal takmer univerzálny ukazovateľ toho, či sa krajine darí alebo nedarí.

Jednu z najpresnejších odpovedí na túto predstavu pritom vyslovil americký senátor Robert F. Kennedy už 18. marca 1968 v prejave na University of Kansas. Spojené štáty boli jednou z najbohatších krajín sveta a Kennedy položil jednoduchú otázku: čo vlastne ekonomický výkon meria – a čo nemeria?

Upozornil na paradox, ktorý platí dodnes. Do výkonu ekonomiky sa započítava znečistenie ovzdušia, sanitky odvážajúce obete nehôd, zámky na našich dverách, väznice, zbrane či odstraňovanie následkov násilia. To všetko vytvára ekonomickú aktivitu a môže zvyšovať HDP. Napriek tomu by asi nikto netvrdil, že viac kriminality, nehôd alebo znečistenia znamená lepší život.

Na druhej strane ekonomické ukazovatele nedokážu zachytiť zdravie našich detí, kvalitu ich vzdelania, medziľudské vzťahy, úroveň verejnej diskusie, našu múdrosť, odvahu či súcit. Kennedyho posolstvo bolo jednoduché: ekonomický výkon dokáže zmerať takmer všetko okrem toho, čo robí život hodnotným.

A práve preto jeho slová zostávajú aktuálne aj takmer šesť desaťročí neskôr. Samotný hospodársky rast nie je zlý. Môže priniesť viac pracovných miest, vyššie príjmy aj viac zdrojov pre verejné služby. Problém nastáva vtedy, keď sa rast stane cieľom sám osebe.

Pre zamestnanca totiž nie je najdôležitejšie, či HDP vzrástlo o dve alebo tri percentá. Dôležité je, či vzrástla jeho reálna mzda, či si dokáže dovoliť bývanie, uživiť rodinu, či má dostupného lekára a kvalitnú školu pre svoje deti a či môže po desaťročiach práce očakávať dôstojnú penziu.

Ekonomika môže rásť a ľudia sa napriek tomu nemusia mať lepšie. Produktivita môže rásť rýchlejšie než mzdy. Firmám môžu rásť zisky, zatiaľ čo zamestnanci strácajú reálne príjmy. Samotné HDP nám totiž nepovie, ako sa vytvorené bohatstvo rozdelilo.

Preto by pri každej správe o hospodárskom raste mala nasledovať ešte jedna otázka: Kto z tohto rastu profituje?

Ak sa od zamestnancov požaduje vyšší výkon, vyššia produktivita, dlhší pracovný život a ďalšie obete v mene ekonomického rastu, majú právo pýtať sa: Čo z toho budeme mať my?

Kennedy to pochopil už v roku 1968. HDP nám môže povedať, ako rastie ekonomika. Ale nepovie nám, či spolu s ňou rastie aj kvalita života ľudí, ktorí ju svojou prácou vytvárajú.

Mestské milióny pred voľbami: čo všetko sa dá napchať do jedného čísla

14.09.2026

Pred voľbami začínam mať alergiu na jeden druh grafiky: Veľké číslo. Najlepšie dvojciferné. Za ním MILIÓNOV EUR a pod ním úspechy, výsledky, investície, rekordy. Pozrel som sa, ako sa pred komunálnymi voľbami rodia niektoré z najkrajších miliónových súm. Košice: 133 miliónov do vzdelávania. Banská Bystrica: 40 miliónov do školskej infraštruktúry. [...]

Stane sa Michal Šimečka ďalším darčekom pre Roberta Fica?

09.09.2026

Po tom, čo sa Martin Truban ako predseda podpísal pod volebný neúspech Progresívneho Slovenska a hnutie sa v roku 2020 nedostalo do parlamentu, prišla výmena vedenia. Následne sa predsedníčkou stala Irena Bihariová. Pod jej vedením preferencie PS rástli, napriek tomu vo funkcii dlho nevydržala. Stranu napokon prevzal Michal Šimečka. Oficiálne išlo o rozhodnutie členskej [...]

Najväčšia zamestnávateľská lož: My vám dávame prácu

01.09.2026

Už sme to počuli tisíckrát. „Vďaka mne má sto ľudí prácu,“ povie majiteľ firmy. A čo keby sa jeden z nich spýtal: „A vďaka komu máte firmu vy?“ Veta o podnikateľoch, ktorí „dávajú ľuďom prácu“, sa opakuje tak často, až sme ju prijali ako samozrejmosť. Podnikateľ vytvára pracovné miesta, zamestnanec ich dostáva a mal by byť vlastne rád, že mu ich niekto [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 60
Celková čítanosť: 240913x
Priemerná čítanosť článkov: 4015x

Autor blogu

Kategórie