Pred voľbami začínam mať alergiu na jeden druh grafiky: Veľké číslo. Najlepšie dvojciferné. Za ním MILIÓNOV EUR a pod ním úspechy, výsledky, investície, rekordy.

Pozrel som sa, ako sa pred komunálnymi voľbami rodia niektoré z najkrajších miliónových súm.

Košice: 133 miliónov do vzdelávania.

Banská Bystrica: 40 miliónov do školskej infraštruktúry.

Žarnovica: takmer 21 miliónov za štyri roky.

Lučenec: 18 miliónov investícií.

A Kežmarok rovno 100 miliónov.

Do jedného čísla sa dá napchať hotová stavba, budúci projekt, úver, bežná prevádzka aj investícia cudzej firmy. Ale našiel som aj samosprávy, ktoré pokušeniu čarovať odolali. Nikto príčetný samozrejme nebude porovnávať 133 miliónov v Košiciach s 21 miliónmi v Žarnovici. Mestá majú inú veľkosť, rozpočty, majetok aj problémy.

Mňa zaujímalo niečo iné.

Čo všetko treba spočítať, aby vzniklo čo najkrajšie predvolebné číslo?

Lebo motivácia je jasná. Ak bilancujem svoje obdobie pri moci, chcem, aby výsledok vyzeral čo najlepšie. Osem miliónov vyzerá horšie ako dvanásť. Dvanásť horšie ako dvadsať.A pritom netreba falšovať ani jednu faktúru! Stačí trochu povoliť pravidlá toho, čo ešte smiem započítať.

Tak som sa pozrel na niekoľko pekných príkladov, aby ste vedeli aj vy čo hľadať za krásnymi číslami, ktorými sa chváli ten váš starosta. Niekde sa „investíciou“ stane aj každoročná prevádzka. Inde sa k hotovým stavbám prihodia tie budúce. Do ďalšieho čísla sa zmestí úver. A niekde veľkú časť vlastného „výsledku“ tvorí stavba, ktorú financuje a vlastní úplne iná firma.

Našťastie som našiel aj samosprávy, ktoré urobili oveľa jednoduchšiu vec: Ukázali výpočet.

Prievidza: veľké číslo aj s účtenkou

Prievidza pracuje s balíkom približne 22 miliónov eur.

Mohla pri tom pokojne skončiť. Namiesto toho mesto rovno vysvetľuje, že projekty sú v rôznych štádiách. Pätnásť projektov za približne 12,8 milióna eur už má schválených a sú k nim podpísané zmluvy o nenávratných finančných príspevkoch. Ďalšie sú ešte v schvaľovaní alebo príprave.

Takže viem, čo znamená 22 miliónov. A viem, čo znamená 12,8. Nemusím pátrať, čo sa do čísla primiešalo.

Zdroj tvrdenia: Prievidza – takmer 13 miliónov z eurofondov a projektový balík 22 miliónov

BBSK: 205,8 milióna a žiadna hra na schovávačku

Banskobystrický samosprávny kraj vytiahol podstatne väčšie číslo: 205,8 milióna eur.

A hneď vedľa neho ukázal, čo presne znamená. 205,8 milióna sú schválené projektové zámery. Za 167 miliónov sú už podané žiadosti o NFP. Za 143 miliónov sú žiadosti schválené a projekty za 80 miliónov majú podpísané zmluvy. Kraj navyše otvorene píše, že v týchto číslach nie sú iba jeho projekty. Sú tam mestá, obce, neziskovky aj súkromné subjekty.

Žiadne kúzlo. Číslo zostalo veľké aj po tom, čo ukázali, čo je pod kapotou.

Zdroj tvrdenia: BBSK – projekty v hodnote 205,8 milióna eur

Banská Bystrica: číslo si vylepšili. Ale aspoň povedali ako

Primátor Ján Nosko má na volebnom webe: 40 MILIÓNOV DO ŠKOLSKEJ INFRAŠTRUKTÚRY

O pár riadkov nižšie človek zistí, že v jednom čísle je minulosť, súčasnosť aj budúcnosť.

Približne 10 miliónov už bolo investovaných do materských škôl. Rekonštrukcie základných škôl za 15 miliónov sú rozbehnuté. Ďalšie projekty za 15 miliónov sú pripravené na nasledujúce obdobie. Takže áno, headline si zobral tri rôzne časové kategórie a spočítal ich.

10 + 15 + 15 = 40

Prikrášlené, ale autor nám aspoň rovno ukázal matematiku a to je fér.

Zdroj tvrdenia: Ján Nosko – volebný program 2026, 40 miliónov do školskej infraštruktúry

Košice: z 11 miliónov sa dá spraviť 133

Tu už to začína byť oveľa kreatívnejšie.

Oficiálny titulok znie: „Do vzdelávania investujeme tento rok 133 miliónov eur.“

Sto tridsaťtri miliónov. Ak si to prečíta bežný človek, čaká nové alebo obnovené školy, zariadenia, ihriská, technológie a ďalší majetok. Investičná smršť.

Sotva si pod slovom investície predstaví mzdy existujúcich učiteľov, energie, stravu, prevádzku budov a každoročný chod školstva.

Lenže samotné mesto v článku uvádza, že kapitálové investície do školstva predstavujú približne 11 miliónov eur. Drvivá väčšina astronomického čísla 133 miliónov teda nie sú kapitálové investície. Je to bežné financovanie vzdelávania. Samozrejme, niekto môže povedať, že aj plat učiteľa je „investíciou do vzdelania detí“.

Jazykovo sa to obhájiť dá. Preto sa hovorí, že polopravda je horšia než lož.

Zdroj tvrdenia: Mesto Košice – „Do vzdelávania investujeme tento rok 133 miliónov eur“

Lučenec: 18 miliónov. Aj z budúceho roka

Lučenec vo februári oznámil: „Do rozvoja investujeme 18 miliónov eur.“

Tu som čakal väčšiu pascu, ale mesto je v samotnom texte celkom otvorené.

Investície sú naviazané na pripravené a schválené projekty a mesto dokonca pripúšťa, že ak sa niektoré stavby nestihnú v roku 2026, dokončia sa v roku 2027. Financovanie pozostáva z dotácií, vlastných zdrojov aj úverov. Takže headline predáva celý balík, aj keď časť výsledku sa ešte len musí postaviť.

Trochu predbehol kalendár, ale po otvorení článku aspoň viem, čo pozerám.

Zdroj tvrdenia: Lučenec – „Do rozvoja investujeme 18 miliónov eur“

Ilava: preinvestovali sme aj to, čo sa ešte stavia

Ilava napísala, že od roku 2019 „preinvestovala“ viac ako 9 miliónov eur. O kúsok ďalej už znie definícia presnejšie: ide o projekty, ktoré mesto dokončilo alebo má aktuálne rozpracované, spolu za 9,364 milióna eur.

Aj financovanie je zaujímavé.

V čísle je 1,783 milióna bankových úverov a ďalších 1,65 milióna predstavuje úver z Environmentálneho fondu. Slovo „preinvestovalo“ teda dostalo trochu pružnejší význam.

Ale Ilava zároveň zverejnila čísla, z ktorých si to každý môže všimnúť.

To beriem.

Zdroj tvrdenia: Ilava – „Mesto Ilava preinvestovalo od roku 2019 viac ako 9 miliónov eur“

Žarnovica: 21 miliónov. Len vďaka vodárňam

V Žarnovici sa objavila grafika: „21 MILIÓNOV EUR“

Primátorka Alena Kazimírová k nej napísala, že „pre naše mesto sa za posledné štyri roky podarilo získať interne a externe cez partnerov mesta takmer 21 mil. €“.

A pridala: „To sú presne vypočítané VÝSLEDKY našej práce.“

Dobre.

Keď sú presne vypočítané, chcel som vidieť výpočet. Nenašiel som ho. A pri Žarnovici sa bez veľkého vodárenského projektu k 21 miliónom prakticky ani nedá dostať.

Mesto má ročný rozpočet rádovo okolo 7 až 8 miliónov eur; schválené príjmy na rok 2026 sú 8,06 milióna.

A potom sa objaví položka, ktorá takmer celý rébus vyrieši: “Aglomerácia Žarnovica – kanalizácia a ČOV: 18,32 milióna eur”

Investorom a prijímateľom NFP? Stredoslovenská vodárenská spoločnosť. NFP predstavuje približne 16,85 milióna a vlastné zdroje prijímateľa 1,47 milióna. Realizácia beží od mája 2025 až do apríla 2029, územné rozhodnutie bolo vydané už v 2019-tom.

K tomu rekonštrukcia vodovodu za približne 288-tisíc eur, tiež projekt StVS a tiež s realizáciou presahujúcou voľby.

Len tieto dve vodárenské investície dávajú približne: 18,61 milióna eur. Do deklarovaných 21 miliónov potom zostáva asi 2,4 milióna na ďalšie projekty.

Takže už nie je veľkou záhadou, ako mohlo číslo vzniknúť. Mesto môže mať na kanalizácii reálnu a významnú zásluhu. Môže ju roky presadzovať, vybavovať veci okolo nej a pomôcť ju dostať z papiera na stavbu. Ale investorom je stále niekto iný.

A v Žarnovici k tomu pribudnú ďalšie dve zvláštnosti: veľká časť dominantného projektu sa bude realizovať až po tomto volebnom období a samotný verejný rozpis „presne vypočítaných“ 21 miliónov nie je nikde dostupný.

Možno suma sedí na cent.

Len mi pri nej chýba tá najjednoduchšia vec. Výpočet.

Zdroj tvrdenia: Facebook profil primátorky – Ing. Alena Kazimírová – primátorka Žarnovice

Projekt kanalizácie: StVS – Aglomerácia Žarnovica, kanalizácia a ČOV

Rozpočet mesta 2026: Mesto Žarnovica – rozpočtový dokument

Kežmarok: 100 miliónov. Tu by som tú účtenku chcel obzvlášť

A na koniec Kežmarok. Oficiálny mestský rozhovor s primátorom Jánom Ferenčákom začína dokonca tvrdením, že samospráva za posledných 12 rokov investovala viac ako 100 miliónov eur.

Primátor následne hovorí: „Za celé moje obdobie hovoríme asi o 100 miliónov eurách, ktoré sme preinvestovali v meste.“

A dodáva, že až 90 percent tvoria externé zdroje, ktoré sa podľa jeho slov „vôbec netýkali rozpočtu mesta“. Sto miliónov za dvanásť rokov pri meste veľkosti Kežmarku nemusí byť vôbec nemožné.

Len som nenašiel jednoduchý verejný súpis, z ktorého by som si tú stovku vedel skontrolovať! V rozhovore je dlhý zoznam projektov. Pri niektorých je uvedená suma, pri mnohých nie.

A veta o tom, že externé zdroje sa „vôbec netýkali rozpočtu mesta“, je prinajmenšom veľmi široká. Eurofondová dotácia môže byť externým zdrojom a zároveň normálne prejsť príjmami a výdavkami mestského rozpočtu. Chýba mi jednoducho zoznam projektov o ktorých hovorí.

Pri primátorovi, ktorý už tento rok musel verejnosti vysvetľovať video z vlastnej garáže, na ktorom odovzdáva 45-tisíc eur v hotovosti a hovorí o ďalších 75-tisícoch na účet, mi požiadavka na tabuľku k sume 100 miliónov nepripadá práve prehnaná…

Keď už človek raz videl peniaze prepočítavané v garáži, začne mať pre účtenky trochu slabosť.

Zdroj tvrdenia: Mesto Kežmarok – Ján Ferenčák o približne 100 miliónoch eur investícií

Kauza s hotovosťou v garáži: STVR – uniknutá nahrávka s odovzdaním hotovosti

Ako vyrobiť 50 miliónov – návod ako sa to nemá robiť

Predstavme si mesto. Za 12 miliónov už niečo dokončilo. Za 8 miliónov práve stavia. Na projekty za 7 miliónov má schválené peniaze, ale stavba ešte nezačala.

Ďalších 8 miliónov sú úvery. Štát, kraj alebo vodárne na jeho území realizujú projekty za 15 miliónov.

12 + 8 + 7 + 8 + 15 = 50 miliónov eur

Kalkulačka spokojná. Občan už menej. Ani jedno číslo nemusí byť vymyslené. Každé však znamená niečo iné. A presne v tom je celé predvolebné kúzlo.

Netreba si vymyslieť 50 miliónov.

Stačí rozhodnúť, ktoré milióny si dovolím spočítať.

Moje priebežné vysvedčenie

Ešte uvidíme veľa rekordov

Do volieb sa podľa mňa ešte dočkáme ďalších 50, 80 aj 100 miliónov.

Niekde sa spočítajú hotové a budúce stavby. Inde sa prihodí úver. Niekde projekt štátu, kraja či vodární. A ako ukazujú Košice, keď treba naozaj veľké číslo, za „investíciu“ sa dá označiť aj celý bežný chod školstva…

Matematicky správny súčet však ešte nemusí byť poctivým obrazom reality.

Keď teda najbližšie uvidím predvolebnú grafiku s 50 MILIÓNMI alebo 100 MILIÓNMI, samotné číslo ma už príliš neohúri.

Budem hľadať “účtenku”. A tým, ktorí ju rovno ukázali, pokojne patrí pochvala. Prievidza, BBSK či Banská Bystrica ukazujú, že vysvetliť veľké číslo vôbec nebolí.