Vypočuj si slovo Mulinkovo

Miroslav Beblavý zverejnil ironický status, v ktorom sa pozastavuje nad tým, že Právnická fakulta Univerzity Komenského má desať prodekanov. Podľa jeho slov ide o raritu hodnú národného múzea.

Problém však nie je v názore. Problém je vo fakte.

Stačí niekoľko minút overovania a zistíme, že desať prodekanov rozhodne nie je ničím výnimočným. Napríklad 1. lekárska fakulta Univerzity Karlovej má dvanásť prodekanov a 2. lekárska fakulta ich má jedenásť. Samotný počet prodekanov teda nie je bezprecedentný jav, ale otázka organizačného nastavenia konkrétnej fakulty.

To však otvára inú otázku.

Kto je vlastne Miroslav Beblavý?

Nie je to anonymný diskutujúci na sociálnej sieti. Je bývalým štátnym tajomníkom Ministerstva práce, bývalým poslancom Národnej rady SR, zakladateľom a predsedom politickej strany SPOLU, vysokoškolským docentom a človekom, ktorý dlhodobo vystupuje ako expert na fungovanie štátu, verejné financie či školstvo. Práve preto je prirodzené, že verejnosť od neho očakáva vyšší štandard práce s faktami.

Keď človek s takýmto životopisom zverejní tvrdenie, mnohí mu automaticky uveria. Neoverujú si ho. Predpokladajú, že si ho overil on.

A práve preto je potrebné verejné výroky ľudí s politickou minulosťou, akademickým titulom alebo mediálnou autoritou priebežne konfrontovať s realitou. Nie preto, že by nemali právo kritizovať. Kritika je legitímnou súčasťou verejnej diskusie. Ale preto, že autorita nesmie nahrádzať fakty.

V tomto prípade pritom nešlo o zložitú analýzu ani o komplikované ekonomické výpočty. Išlo o informáciu, ktorú bolo možné overiť v priebehu niekoľkých minút na webových stránkach univerzít.

Ak niekto používa iróniu na zosmiešnenie inštitúcie, mal by si byť najskôr istý, že jeho vlastné tvrdenie obstojí po konfrontácii s faktami.

Nie je to prvýkrát, čo Miroslav Beblavý používa výraznú skratku alebo ironické tvrdenie, ktoré po overení faktov neobstojí. Aj preto sa oplatí jeho verejné vyjadrenia vždy porovnať s dostupnými údajmi.

V dnešnej dobe totiž nie je najväčším problémom to, že sa objaví nepresná informácia. Väčším problémom je, keď ju šíria ľudia, od ktorých spoločnosť oprávnene očakáva presnosť, kritické myslenie a rešpekt k faktom.

A práve preto nestačí veriť menám, titulom ani bývalým funkciám. V demokracii by mala mať posledné slovo vždy overiteľná skutočnosť.