Progresívne Slovensko a dvojitý meter v menšinovej politike

Takto vyzerá polarizácia namiesto porozumenia. Postoj Progresívneho Slovenska (PS) k Benešovým dekrétom a jeho snaha o zviditeľnenie sa v téme maďarskej menšiny na juhu Slovenska otvára dôležité, no mimoriadne citlivé otázky. Namiesto konštruktívneho dialógu však hrozí zbytočná polarizácia spoločnosti — a to nielen medzi Slovákmi a Maďarmi, ale aj vnútri jednotlivých národnostných komunít.

1. Otvorenie Benešových dekrétov je nebezpečný precedens Hoci je možné vnímať minulosť kriticky, snahy PS sa politicky zviditeľnit môže nahrať tým, čo chcú spochybniť právnu platnosť Benešových dekrétov. To môže v praxi znamenať návrat do právneho chaosu. Otvorenie tejto otázky zároveň môže spustiť vlnu reštitučných nárokov, ktoré Slovensko nie je pripravené riešiť — právne, politicky ani ekonomicky. Navyše ide o dokumenty, ktoré sú ukotvené nielen v právnom, ale aj historickom vedomí spoločnosti. Snaha o ich ďalšiu revíziu – nech je to komunikačne a vecne akokoľvek- môže vyvolať dojem, že výsledky druhej svetovej vojny sú spochybňované — čo v súčasnej dobe, keď iné mocnosti menia hranice tankami, pôsobí ako veľmi nešťastný signál.

2. Dvojitý meter na menšiny je v prípade PSkárov desivý. Sa prezentujú ako ochrancovia práv menšín, no práva menšín vnímajú že veľmi ale veľmi selektívne. Rómku z vlastného čela strany vyhodili, Palestínci umierajúci pod Izraelom im nevadia, ale.. na juhu Slovenska zrazu deklarujú záujem o „zlepšenie postavenia Maďarov“.

Slovenské komunity v zahraničí — (napríklad vo Vojvodine) ich zaujímajú len v tom prípade, ak sú ich predstavitelia politicky „správni“ – rozumej „liberálni“. Vďaka tomu sa progresívna menšinová politika zmenila opäť raz na ideologickú selekciu. Lebo kto zo Slovákov v Srbsku podporuje legálnu, demokratickú Vučičovu vládu, o toho sa nestaráme. Ten kto proti nemu protestuje, je podľa PSkárov Slovák, o ktorého sa musíme postarať. Ako zlepšiť život slovenskej komunity v samotnom Maďarsku tiež ani vidu ani chyru. Apropó, nebolo by lepšie keby sa Maďari na Slovensku naučili konečne po slovensky a mohli pracovať kdekoľvek, nielen tam kde sa maďarsky hovorí? Lebo takým faktom je, že veľká časť slovenských Maďarov vlastne po slovensky nevie, a to je pre nich najväčším problémom (ak sa chcú zamestnať niekde inde ako v Maďarsku či južných slovenských okresoch).

3. Kto reprezentuje koho? Predseda PSkárov, Michal Šimečka už viackrát vyhlásil, že chce byť hlasom aj pre Maďarov na Slovensku. No zabúda, že slovenský parlament má slúžiť predovšetkým všetkým občanom Slovenskej republiky — a to vrátane tých, ktorí sa necítia byť reprezentovaní nacionalistickými alebo liberálnymi extrémami. Politika ak sa nemýlim nemá rozdúchavať historické krivdy, ale hľadať cesty k spolužitiu. To sa určite nerobí tým, že sa predstaviteľ slovenskej politickej strany fotí s Jókaiom.

Šimečka zjavne nepozná maďarónsku Jókaiho poznámku z roku 1848, na adresu Ľ.Štúra. Pretože si Jókai myslel, že Štúr učil v Bratislave maďarčinu a pretože mu Štúrova snaha o samostatný slovenský národ smrdeľa viac ako ryby od Komárna, tak si síce údajný liberál, ale v skutočnosti maďarón ako britva dovolil povedať na Štúrovu adresu:

„Za to, že som maďarský jazyk naveky nezabudol, môžem vďačiť tomu, že som nechodil na jeho hodiny. Dúfam, že ešte budem mať príležitosť tohto cteného pána zo samej vďačnosti naučiť – po maďarsky.“  Nuž, komu bližšie Štúr a slovenčina a komu bližšie Jókai a maďarčina?

Apropó, nebolo by lepšie keby sa Maďari na Slovensku naučili konečne po slovensky a mohli pracovať kdekoľvek po celej krajine, nielen tam kde sa maďarsky hovorí? Lebo takým faktom je, že veľká časť slovenských Maďarov vlastne po slovensky nevie, a to je pre nich najväčším pracovným problémom (ak sa chcú zamestnať niekde inde ako v Maďarsku či južných slovenských okresoch).

4. Potrebujeme porozumenie, nie legendárne Riškove balóniky. Už vôbec nie od bruselsko-bratislavského kaviarenského liberála. Riešenie problémov juhu Slovenska si vyžaduje infraštruktúrne investície, školstvo a pracovné príležitosti — nie prázdne gestá alebo spochybňovanie základov štátnosti. Takéto výpady nie sú cestou k spolužitiu, ale riskantným flirtom s historickými traumami, ktoré môžu byť zneužité zvonka aj zvnútra.

ÍRSKY ZÁZRAK ALEBO ÍRSKY MÝTUS? Keď HDP nehovorí pravdu o živote ľudí

10.08.2026

Írsko je na Slovensku už celé desaťročia prezentované ako dôkaz toho, že stačí znížiť dane, prilákať zahraničných investorov a krajina sa v priebehu jednej generácie premení z chudobnej periférie na jednu z najbohatších ekonomík sveta. Tento príbeh znie lákavo a pravidelne sa objavuje vo verejnej diskusii vždy, keď sa hovorí o ekonomických reformách. Presne takýto [...]

Keď docent Beblavý zabudne overovať fakty

05.08.2026

Miroslav Beblavý zverejnil ironický status, v ktorom sa pozastavuje nad tým, že Právnická fakulta Univerzity Komenského má desať prodekanov. Podľa jeho slov ide o raritu hodnú národného múzea. Problém však nie je v názore. Problém je vo fakte. Stačí niekoľko minút overovania a zistíme, že desať prodekanov rozhodne nie je ničím výnimočným. Napríklad 1. [...]

Prevrat u protifašitických bojovníkov? Otázky, na ktoré by malo nové vedenie odpovedať

29.07.2026

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov prechádza najväčšou vnútornou krízou za posledné roky. Organizácia, ktorá by mala byť symbolom ochrany historickej pamäti a odkazu Slovenského národného povstania, sa dnes namiesto svojej činnosti venuje sporom o legitimitu vedenia, dodržiavanie stanov a politické vplyvy. Jednou z najvážnejších otázok, ktoré zaznievajú z [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 55
Celková čítanosť: 234829x
Priemerná čítanosť článkov: 4270x

Autor blogu

Kategórie