Vypočuj si slovo Mulinkovo

Neziskové organizácie by mali slúžiť spoločnosti – nie politickej kariére svojich zakladateľov. No čoraz častejšie sme svedkami toho, ako sa pôvodne verejnoprospešné iniciatívy menia na tiché odrazové mostíky do politiky.

Prípad občianskeho združenia Slovak Fashion Council (IČO 42256844) je jedným z takýchto varovných príkladov.

Keď organizácia vznikla v roku 2011, mnohí v kultúrnej obci verili, že prinesie nový impulz pre slovenský módny priemysel. Získavala podporu z verejných zdrojov, čerpala granty a verejne sa prezentovala ako hlas dizajnérov a tvorcov, ktorí dlhodobo zápasia s marginalizáciou tohto odvetvia.

Podľa údajov z FinStatu mala organizácia v roku 2024 výnosy 48 984 €, náklady 40 620 €, aktíva 38 581 € a záväzky vo výške 15 293 €, pričom dosiahla kladný hospodársky výsledok +8 364 €. Na prvý pohľad – všetko v poriadku.

Až na to, že od roku 2022 projekt prakticky zmizol.

Zakladateľka a zároveň výkonná riaditeľka organizácie vstúpila do politiky – stala sa vicestarostkou Starého Mesta v Bratislave a neskôr aj poslankyňou Národnej rady SR za Progresívne Slovensko. Od tej chvíle sa činnosť organizácie takmer úplne zastavila. Web, novinky, výstupy aj podujatia – všetko utíchlo. Financovanie sa stalo neprehľadným a verejnosti chýba jasná odpoveď na otázku: Čo sa s projektom vlastne stalo?

Z kultúrneho združenia sa stala neviditeľná značka bez výstupov. Neexistujú dôkazy o tom, že by v posledných rokoch reálne pokračovalo v činnosti, a zároveň neexistuje ani zodpovednosť za verejné zdroje, ktoré organizácia v minulosti čerpala.

Je v poriadku, ak verejné peniaze financujú neziskovku, ktorá po vstupe do politiky jednoducho prestane existovať?

Je správne, že granty a príspevky, ktoré mali slúžiť kultúre, sa stali v skutočnosti tichým výťahom k moci?

V skutočnosti nejde o detail. Ide o systémový problém:

• Závislosť od verejných grantov vytvára priestor pre tzv. neziskových karieristov – jednotlivcov, ktorí využijú štátne prostriedky ako štartér svojej politickej dráhy.

• Nulová činnosť v čase, keď by organizácia mala najviac pracovať, je jasným indikátorom, že projekt sa stal prostriedkom, nie cieľom.

• Zneprehľadnený účel a miznúce výstupy znižujú dôveru verejnosti v neziskový sektor ako taký.

Tento prípad nie je výnimočný. Podobné prepojenia sa vyskytujú aj v iných projektoch, ktoré majú blízko k progresívnym politickým kruhom. Ak štát cez granty a verejné zdroje – často bez dostatočnej kontroly – financuje organizácie, ktoré sú reálne len zástierkou pre budovanie politickej kariéry, ide o zneužitie systému.

V čase, keď kultúra zápasí o prežitie, si nemôžeme dovoliť, aby bola len prestupnou stanicou pre tých, ktorí ju využívajú ako nástroj pre vlastné ambície. Aj keĎ sú „na správnej strane histórie“. Progresívne najprogresívnejší.