Vypočuj si slovo Mulinkovo

Domáca nepopulárnosť a zahraničná politika: Hľadanie vonkajšieho nepriateľa ako odklon od vnútorných problémov

V politickom prostredí často pozorujeme, že lídri čeliac nízkej domácej podpore sa uchyľujú k zahraničnej politike ako k nástroju na odvrátenie pozornosti od vlastných neúspechov. Jedným z najefektívnejších spôsobov, ako prekryť domáce problémy, je vytvorenie vonkajšieho nepriateľa a predstieranie odhodlaného boja proti nemu. Aktuálnym príkladom je vojenský konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý sa v mnohých prípadoch stal pre politikov skvelou zámienkou na zakrytie vlastných zlyhaní.

Politici v problémoch, ktorí stavajú na vojne

Emmanuel Macron (Francúzsko):
Macronova popularita dlhodobo klesá v dôsledku sociálnych nepokojov, nepopulárnych reforiem a neschopnosti riešiť ekonomické problémy krajiny. Keďže jeho pozícia doma slabne, využíva agresívnu rétoriku ohľadom vojny ako spôsob, ako sa prezentovať ako rozhodný líder na medzinárodnej scéne. Otvorené úvahy o vyslaní francúzskych vojakov na Ukrajinu nie sú len strategickou úvahou, ale aj pokusom o prekrytie domáceho chaosu a nespokojnosti.

Petr Fiala (Česká republika):
Fiala je jedným z najmenej populárnych českých premiérov v histórii a jeho vláda je terčom neustálej kritiky za vysokú infláciu, rast cien energií a neschopnosť pomôcť občanom. Jeho silná orientácia na vojenskú pomoc Ukrajine mu umožňuje hrať rolu „zásadového politika“, hoci pre mnohých občanov to vyzerá skôr ako účelová taktika na odvedenie pozornosti od domácej nespokojnosti.

Justin Trudeau (Kanada):
Kanadský premiér Trudeau je na domácej politickej scéne na pokraji pádu – stratil podporu nielen medzi voličmi, ale aj v rámci vlastnej Liberálnej strany. Aj preto sa v posledných mesiacoch čoraz viac angažuje v agresívnej podpore Ukrajiny a vytvára obraz globálneho lídra. Pre veľkú časť kanadskej spoločnosti však ide o priehľadnú taktiku, keďže Trudeau už niekoľko rokov nezvláda základné domáce výzvy.

Jaroslav Naď (Slovensko):
Bývalý slovenský minister obrany Jaroslav Naď bol jedným z najhlasnejších zástancov masívnych vojenských dodávok na Ukrajinu. V jeho prípade bola táto pozícia nielen geopolitickou stratégiou, ale aj osobným PR projektom, ktorým sa snažil vyprofilovať ako „zásadový politik“ a získať výhody na medzinárodnej scéne. Na Slovensku však jeho popularita neustále klesá a jeho rétorika je pre mnohých len účelovým nástrojom na prekrytie vlastnej nekompetentnosti.

Ursula von der Leyen (Európska komisia):
Ako nevolená predsedníčka Európskej komisie čelí von der Leyen dlhodobej kritike za spôsob, akým koncentruje moc do vlastných rúk a ignoruje národné záujmy jednotlivých krajín. Jej rétorika ohľadom „nekompromisnej vojenskej pomoci Ukrajine“ je často vnímaná ako snaha prekryť neschopnosť riešiť vnútorné problémy EÚ, ako sú energetická kríza, migrácia či ekonomická stagnácia.

Keď geopolitika slúži na zakrývanie vlastných zlyhaní

Zatiaľ čo podpora vojenských aktivít môže byť vnímaná ako strategická nevyhnutnosť, v prípade vyššie spomenutých politikov je pre veľkú časť verejnosti jasné, že ich konanie nie je motivované len geopolitickými dôvodmi.

Títo lídri sa ocitli v situácii, keď doma stratili dôveru a podporu, a tak hľadajú únik v zahraničnej politike – vytvárajúc obraz rozhodných a zásadových lídrov.

Táto stratégia má však zásadné riziká. Občania postupne prestávajú veriť tomu, že politická elita koná v ich záujme, a rastie frustrácia zo skutočnosti, že domáce problémy zostávajú neriešené.

Vytváranie vonkajšieho nepriateľa ako výhovorky pre vlastnú neschopnosť riešiť vnútroštátne výzvy je síce osvedčenou taktikou, ale v konečnom dôsledku môže viesť k ešte väčšej nedôvere a polarizácii spoločnosti.

Rusko je agresor a Ukrajina bojuje na základe práva na sebeobranu, to ale ako s týmto faktom narábajú niektorí politici je v mnohých prípadoch hanba.

Otázka, ktorá zostáva, je: Dokedy budú ľudia a média tolerovať túto hru, v ktorej sú domáce záujmy obetované v mene geopolitického divadla? 

Tak ako si nevyberáme, či pomáhame dôchodcom alebo deťom, nemôže žiadna politická reprezentácia obetovať riešenie domácich problémov na oltár „svetovej vojny s Ruskom“.