Nešťastie nechodí po horách a nechodí len raz. Tak by väčšina obyvateľov mala reagovať na návrat Mikuláša Dzurindu prostredníctvom strany Spolu, ktorá sa dnes premenovala na Modrú koalíciu a plne sa prihlásila k Mikulášovi.
Je samozrejme len náhodou že v rovnakom čase ako sa už 4 rok dôchodca Dzurinda vracia do politiky, končí technologická životnosť vytunelovaného tunela Branisko. A jedným z navrhovaných riešení je: budovanie druhej rúry!
Čudné finančné machinácie, kedy pôvodná cena tunela za prvú rúru narástla na viac ako dvojnásobok ( z približne 100 milíonov eur na 250 miliónov eur) stačili na to, aby SiSka v roku 2004 zaradila problém Braniska do svojej výročnej správe. Polícia následne rozbehla vyšetrovanie. V roku 2006 sa začala o prípad zaujímať aj švajčiarska polícia. Vyšetrovanie kauzy tunelovania ale trvalo 14 rokov a skončilo s nulovým výsledkom.
Hovorí sa, že 2x nestúpiš do tej iste rieky. Predstava, že Slovensko potrebuje zachrániť od dôchodcu Dzurindu, je vlastne len prejavom zúfalstva pravice. Neexistujúca členská základňa v SaS (kde ich rátajú na desiatky) či OĽaNO (jednotky uvádzaných členov), alebo neexistujúci voličský potenciál (Remišovej Zaľudia, Mackov debatný krúžok ODS, exBeblavého exSpolu Modrá koalícia, Jablko budúcej bývalej europoslankyne Nicholsonovej) či úzko definované katolícke KDH, slovenskú pravicu prosto nedokáže zachrániť. Priveľa ega, záujmov a hlavne nadkritické množstvo hlúposti a neschopnosti (Matovič, Remišová, Sulík, Macko, Nicholsonová…) nechávalo prosto pravicového voliča vo vetre.
Dzurinda, ktorého vlády boli považované za „zlatý vek“ pravice, sa opäť pokúša o nové SDK. Varovaním alebo by malo byť jeho následné mocenské manipulácie smerom k SDKÚ. Pod jeho absolútnou kontrolou a s rozdrvením všetkých, ktorí pôvodné SDk tvorili. A s bianko zmenkou na Branisko, druhú rúru…