Je desivé, ak nezaznie pravda. Najmä ak sme na Pravde 🙂 A je čoraz viditeľnejšie, že sme svedkami manipulácie s informáciami na strane mnohých slovenských médií. Prvým varovným prstom by mal byť prípad bývalej ukrajinskej ombudsmanky Ludmily Denisovová. Jej farbisté klamstvá o tom, ako sa Rusi dopúšťajú sexuálnych zverstiev na deťoch a ďalších civilistoch museli Ukrajinci nakoniec potrestať jej odvolaním. Dokiaľ veselo kopala do Rusov, jej výmysly boli široko publikované – na Slovensku od Markízy až po Denník N.
No to, že že klamala a vymýšlala si a len pomáhala „ukrajinskému vojnovému úsiliu“ ako vedela, si dodnes napríklad na Denníku N neprečítate! Ani na Aktualitach. Napriek tomu, že klamlivé tvrdenia Denisovovej boli využité šefredaktorom Bardym na nenávistný komentár. Napriek tomu, že sa táto správa v slovenskom mediálnom priestore objavila na hnonline či pluska, naše „angažované médiá“ ani slovo.
Selektívna pravda, kedy uverejníme len to, čo sa nám hodí do krámu alebo zo zdrojov, ktoré chceme podporiť je v prípade týchto médií viditeľná aj pri detailoch. Dnes „Denník Nenávisť“ ako ho častuje klaun Matovič vydal správu, že akýsi Par Vestberg na protest proti správe Amnesty International o ukrajinskom využívaní civilného obyvateľstva ako krytu pre svoje vojenské operácie – ktorú sa Nenávistník v súlade s ukrajinským naratívom snaží úporne poprieť či vysvetliť že je to vlastne normálne – odišiel z Amnesty International.
Táto informácia do detailu ukazuje úbohosť slovenskej angažovanej žurnalistiky. Ono totiž nejde o Par Vestberga ale o 88 ročného Per Wästberg -a. Jediný, kto ho píše spôsobom, ktorý v Nku použili sú – áno, Ukrajinci! A neodišiel z Amnesty International ako takej, ako sa nám snaží Nko ponúknuť, ale len z jej švédskej pobočky, ktorú pred 60 rokmi pomáhal zakladať. Rovnako bol šefredaktorom najvýznamnejšieho liberálneho denníka vo Švédsku či šéfom PEN klubu. Aktívne bojoval proti kolonializmu a bol členom výboru Nobelovej ceny pre literatúru. Áno, významný človek. A toto je jeho posledná možnosť ukázať, že nepatrí do starého železa. Rodinné liberálne založenie potvrdzuje aj jeho brat Olle, ktorý robil šéfa v liberálnej politickej mládežnickej organizácii, vďaka čomu to nakoniec dotiahol aj na štátneho sekretára na švédskom ministerstve financií. Na začiatku milénia Olle pracoval v New Yorku a ako dôsledok svojej roboty navrhol vtedajšieho starostu Veľkého jablka Rudyho Giulianiho na Nobelovu cenu. Aké to muselo byť sklamanie, keď Rudy sa pevne postavil na Trumpovu stranu a obhajuje ho dnes na súdoch, rovnako ako keď Rudy nútil Zelenského vyšetrovať čudné podnikanie Bidenovho syna.
Zhrnuté a podčiarknuté: správy preberáme od Ukrajincov a ak aj niečo dokašlú a klamú, radšej o tom nenapíšeme. Ešte sa tu niekto diví, že rastie dezinfo scéna? A Fico?